Galéria prezidentov ZPVVO

Dr. h. c., Ing. Peter Fodrek, PhD., hosť. prof.
Prezident ZPVVO od 31. 03. 2021

Dr. h. c., Ing. Peter Fodrek, PhD., hosť. prof. sa narodil dňa 9. 3. 1951 v  obci Bobot. Po absolvovaní SPŠE v Bratislave v roku 1970 nastúpil na štúdium na Elektrotechnickú fakultu SVŠT. Štúdium v odbore Technická kybernetika ukončil v roku 1975. V roku 1992 získal na EF SVŠT vedecko-akademickú hodnosť PhD. v odbore Technická kybernetika. Od roku 2010 je hosťujúcim profesorom MtF STU v Bratislave. Žilinská univerzita v Žiline mu v roku 2020 udelila čestný akademický titul Dr. h. c. Prešiel viacerými odbornými a riadiacimi funkciami. Podieľal sa na vzniku spoločnosti PRVÁ ZVÁRAČSKÁ, a. s. Od roku 2003 je Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti.

PZ, a. s. je zakladajúcim členom ZPVVO. Od roku 2004 bol členom Dozornej rady ZPVVO a od roku 2008 je členom Prezídia ZPVVO. V rokoch 2008 – 2021 bol viceprezidentom ZPVVO.

Svoje dlhoročné vedecko-odborné a riadiace skúsenosti uplatňuje v aktivitách v rámci viacerých vedeckých, odborných a riadiacich orgánoch. Bol, resp. je členom vedeckých rád viacerých univerzít a ich fakúlt, členom Vedeckej rady MLC Bratislava, členom odborovej komisie STU Bratislava v študijnom odbore Strojárske technológie a materiály, členom Monitorovacieho výboru pre Vedomostnú ekonomiku, Predsedom Rady pre technické vedy APVV, Predsedom Rady programu Podpora výskumu a vývoja v podnikoch a podpora spolupráce podnikov s výskumnými organizáciami, členom Rady Technologickej agentúry MH SR, členom Rady Výskumnej agentúry SR, členom Rady vlády SR pre VTI, podpredsedom Predsedníctva APVV, členom Prezídia RÚZ, predsedom Výboru RÚZ pre VVI, predsedom Správnej rady ŽU v Žiline, členom Prezídia SCDI, členom Monitorovacieho výboru OP II, členom Komisie pri MV OP Slovensko 2021 – 2027 pre cieľ 1 – Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa politiky súdržnosti EÚ.

Vo vedecko-výskumnej, odbornej a riadiacej činnosti sa venuje najmä výskumu a vývoju technológií zvárania a zvariteľnosti kovových materiálov, výskumu inteligentných systémov a procesov s použitím princípov Industry 4.0 so zameraním na spájanie ťažko spojiteľných materiálov vysoko koncentrovanými zdrojmi energie – laserom a elektrónovým lúčom, výskumu, vývoju a dodávke špeciálnych jednoúčelových zváracích a naváracích strojov a technologických komplexov, vývoju a dodávke automatizovaných CNC plazmových rezacích centier pre zadávateľov z priemyslu, výskumu a vývoju technológií opráv jadrovo-energetických zariadení.

Za najvýznamnejšie výsledky a výstupy jeho vedecko-výskumnej, vývojovej, odbornej a riadiacej práce možno považovať vybudovanie excelentného technologického laboratória pre výskum laserového a elektrónovolúčového zvárania a povrchového spracovania kovových materiálov s CO₂ laserom s výkonom 5kW. Pracovisko malo jeden z najvýkonnejších laserových generátorov v strednej Európe. a vybudovanie akreditovaných laboratórií materiálového a pevnostného výskumu PZ a. s. v rámci  úzkej spolupráce so SjF ŽU Žilina.

Je autorom, resp.  spoluautorom vyše 50-tich vedecko-výskumných publikácií a monografie Laserové technológie. Pod jeho vedením sa PZ, a. s. vyprofilovala na „Centrum výskumu high-tech technológií vo zváraní“. Za dosiahnuté výsledky bol ocenený v roku 2011 „Cenou ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku“ v kategórii „Osobnosť vedy a techniky” a ďalšími oceneniami a medailami.

Dr. h. c., doc. Ing. Jozef Buday, CSc.
Prezident ZPVVO od 11. 5. 2001 do 27. 2. 2021

Dr. h. c., doc. Ing. Jozef Buday, CSc. sa narodil 19. 3. 1951 v Prosnom. Po absolvovaní SVŠ v Považskej Bystrici, v roku 1969, nastúpil na štúdium na Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave. Štúdium v odbore Elektrotechnológia – experimentálna elektrofyzika ukončil v roku 1974. Vedeckú hodnosť CSc. získal na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline v roku 1990. V roku 2007 sa habilitoval na Žilinskej univerzite v Žiline za docenta. V roku 1974 nastúpil do zamestnania na Elektrotechnický výskumný ústav – ZŤS , Nová Dubnica. Je ženatý a má syna.

Využitím svojich teoretických a odborných vedomostí a skúsenosti, riadiacich a komunikačných schopností sa v priebehu rokov z vývojového pracovníka, cez funkciu vedúceho oddelenia a vedúceho odboru, vypracoval na generálneho riaditeľa Elektrotechnického výskumného a projektového ústavu, a. s., Nová Dubnica. Tento post zastával nepretržite od 1. 1. 1991. Bol členom riadiacich orgánov RÚZ SR, viacerých vedeckých rád univerzít, odborných komisií, atď.

Je autorom viac ako 47 pôvodných vedeckých a odborných prác vo vedeckých a odborných zborníkoch, časopisoch, skrípt, učebníc a monografie. Bol zodpovedným riešiteľom, resp. spoluriešiteľom 16 výskumných úloh a štúdií, viacerých koncepčných materiálov. Je spoluautorom 12 patentov a 22 úžitkových vzorov. Po krátkej a ťažkej chorobe zomrel dňa 27. februára 2021.